Správa o workshope v Centre sociálnych služieb v Krupine dňa 12. mája 2014

V rámci projektovej aktivity „monitoring vybraných aktérov procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb (DI) v Banskobystrickom kraji“ sme v spolupráci s Centrom sociálnych služieb Krupina (ďalej len Centrum)  uskutočnili workshop pre rodičov a príbuzných občanov so zdravotným postihnutím (ZP), klientov Centra, ako aj zástupcov Mestského úradu v Krupine. Cieľom workshopu bolo informovať o procese DI v SR a o projekte M.E.S.A.10 „Podpora integrácie inštitucionalizovaných klientov DSS do lokálnych komunít na príklade pilotného územia Banskobystrického kraja“. Doplnkovým cieľom bolo aj motivovať účastníkov k lepšej vzájomnej spolupráci.

Okrem zamestnancov Centra sa stretnutia zúčastnili predovšetkým rodičia osôb so ZP (v prevažnej miere matky a jeden otec) a ich príbuzní (sestra). Prítomný bol aj jeden klient s diagnózou intolerancia stresu, paranoidná schizofrénia. Za Mestský úrad sa zúčastnili dve pracovníčky.

Workshop sa konal v priateľskej atmosfére. Bol veľmi inšpiratívny aj pre ďalšiu prácu v rámci projektu M.E.S.A.10. V niektorých záveroch sa nám potvrdili  zistenia z uskutočneného monitoringu v priebehu mesiaca február a marec.

Závery workshopu

  • Osoby so ZP (ZPO) majú sťažené podmienky pre nadväzovanie sociálnych vzťahov a najmä priateľstiev. Sociálne vzťahy im veľmi chýbajú. Toto by však malo byť uskutočňované prirodzenou formou. Jednou z príležitostí pre realizáciu sociálneho života je práca. ZPO si však prácu nehľadajú, skôr využívajú možnosti, ktoré im ponúka Centrum (práca v chránenej  dielni).
  • U ZPO sa objavujú výnimočné zručnosti (výtvarné umenie, plastiky). Nie je to však verejnosti známe.
  • Rodičia často podceňujú svoje deti so ZP. Existujú prípady, keď ich pozbavili svojprávnosti v snahe „uchrániť ich“ od vonkajšieho prostredia. Snažia sa ich udržať pri sebe, čo neprospieva ich rozvoju, práve naopak. Na druhej strane cítia s narastajúcim vekom obavu, čo s „dieťaťom“ bude, až tu raz oni nebudú.
  • Podpora samostatnosti (podporovaného vlastného bývania) u ZPO, ktorí na to majú predpoklady, je v komunite vítaná. ZPO sa chcú osamostatniť, a prispeje to aj pre ich rozvoj.
  • Potvrdila sa nevyhnutnosť spolupráce medzi aktérmi procesu, ako aj nevyhnutnosti vyššej informovanosti rodičov a príbuzných ZPO o možnostiach lepšieho života ZPO.
  • Príklady dobrej praxe: ZPO využívajú dennú pobytovú formu, avšak nedokážu si nájsť prácu. Je potrebné o nich hovoriť, písať a hľadať spoločne nové riešenia na skvalitnenie ich života. Samospráva, rodičia a príbuzní OZP  majú  k tomu predpoklady, je ich len treba identifikovať .

Ďakujeme všetkým účastníkom za aktívnu účasť. Zvláštne poďakovanie patrí kolektívu pracovníkov Centra sociálnych služieb v Krupinej za veľmi dobrú prípravu workshopu.

Oľga Reptová a  Martin Valentovič

Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny.

EEAPartneri2