Prísne utajované rokovania o rozpočte, v ktorom sa čísla prepisujú na poslednú chvíľu. Bez ekonomickej logiky a širších súvislostí, len aby sedeli počty. Minulosť, ktorá zapadla prachom vďaka reforme verejných financií a odbornému zázemiu na ministerstve financií? Kdeže! Koalícia nám podobné predstavenie predvádza v priamom prenose.
Zákon o rozpočtových pravidlách, podľa
ktorého sa riadi hospodárenie celého štátu, stanovuje 15. október ako hraničný
termín predloženia vládneho návrhu rozpočtu do parlamentu. Práve v tento deň
– po prvý krát v tomto roku – bude o najdôležitejšom zákone roka diskutovať
vládny kabinet. Vlastne ho iba schváli, na diskusiu už neostal čas. Teda, diskutovať
by aj tak nebolo o čom, návrh totiž nebol do rokovania vlády zverejnený. Občania,
odborná verejnosť a dokonca i ministri sú držaní do poslednej chvíle
v neistote, čo vlastne budúcoročný rozpočet prinesie.
Vďaka pondelkovému zaváhaniu ministerstva
financií, ktoré neúplný návrh zverejnilo na svojej internetovej stránke na
približne 5 minút, sa tí rýchlejší mali možnosť oboznámiť aspoň s hrubými črtami
toho, čo nám koaliční lídri na budúci rok v zákulisí pripravili. A treba
priznať, že návrh len tak hýril prekvapeniami. Hneď prvým je fakt, že
ministerstvo financií sa rozpočet neunúvalo pripraviť v slovenských korunách i eurách,
ako to vyžaduje od všetkých súkromných subjektov, a na rokovanie vlády pripravilo
iba jeho euro verziu. Ďalším je zvýšenie výdavkov rozpočtových kapitol o neuveriteľných
17,5 mld. Sk (prepočet autora). Odkiaľ na to vláda vezme peniaze, keď to
so znižovaním deficitu verejných financií myslí naozaj úprimne? Pri hľadaní odpovede
na túto otázku narazí čitateľ na azda najväčšie prekvapenie.
Ľahkovážnosť, s akou ministerstvo
financií šponuje príjmovú stránku, dáva tušiť že deficit predsa len nebude najdôležitejším
parametrom tohto rozpočtu. Výhovorku na jeho nedodržanie si vláda nebude hľadať
ťažko, veď finančná kríza nám vyčíňa predo dvermi a i veľké a vplyvné
krajiny Únie už začali pripravovať svojich voličov na uvoľňovanie rozpočtovej
disciplíny. Fakt, že na krytie výdavkov politici jednoducho primaľovali do
rozpočtu príjmy z predaja štátneho majetku (2,5 mld. Sk), dividend zo štátom
vlastnených podnikov (1,5 mld. Sk), či opätovného otvorenia druhého piliera (7
mld. Sk) sa totiž nedá označiť inak ako manipulácia s číslami aby sedeli
počty.
Takto zostavený rozpočet v sebe nesie dve vážne
riziká, čo nebývalo v minulosti po reforme verejných financií zvykom. Prvým je
odhad ekonomického rastu a naň naviazaných daňových príjmov. Ministerstvo financií
svoje makroekonomické prognózy z leta takmer nezmenilo, pričom ak slovenská
ekonomika spomalí viac ako očakáva rozpočet, zákonite sa to odrazí i v poklese
výberu daní. Druhým, ešte významnejším rizikom je predpoklad vystúpenia 150
tis. ľudí z druhého piliera. Kým v uplynulom roku vláda sporiteľom k rozhodnutiu
vystúpiť "dopomohla" predĺžením minimálnej doby sporenia na dôchodok z
10 na 15 rokov, v nasledujúcom roku sa s podobným opatrením nepočíta.
Spoliehať sa pri zásobení rezortov dodatočnou hotovosťou na strach obyvateľstva
z finančnej krízy je zo strany vlády nielen krátkozraké, ale i nezodpovedné.
Ján Marušinec