Aktuality › 2009
Článok a komentár · 25.4.2009 · Slovensko

Kedy je správny čas prehodnotiť rozpočet?

V ostatných týždňoch sa rozprúdila diskusia o tom, či a kedy by malo ministerstvo financií prehodnotiť rozpočet. Tá je však poznačená skôr politickým bojom ako vecným prístupom.

Rozpočet už v čase jeho prijímania obsahoval viacero závažných rizík (jednorazové príjmy, odchod sporiteľov z druhého piliera, optimistický odhad ekonomického rastu), na ktoré vládu upozorňovali ekonomickí analytici i opozícia. Dá sa teda povedať, že už čerstvo schválený rozpočet obsahoval parametre s veľkou pravdepodobnosťou vyžadujúce jeho úpravu v priebehu roka. Cez parlamentnú väčšinu pritom prešiel mimoriadne hladko.

Skutočnú hĺbku dosahov krízy na našu ekonomiku v tom čase predpokladal málokto, ministerstvo financií teda zrejme počítalo s tým, že v priebehu roka v rozpočte spraví nevyhnutné korektúry, ako tomu ostatne bolo i v minulosti. Nakoľko MF má autorizáciu robiť v rozpočte menšie zmeny - za predpokladu že sa tým nezhorší deficit - takéto počínanie nemožno považovať za nezodpovedné.


Začiatkom roka 2009 však začali pribúdať negatívne správy a postupne sa ukazuje, že dopad krízy na rozpočet bude podstatne väčší, než aby sa dal riešiť úpravami v réžií samotného ministerstva financií. Je evidentné, že výrazné spomalenie tempa rastu našej ekonomiky rozpočet bez dopadov na deficit nezvládne. Nastúpiť by teda mali vládne opatrenia. Tie môžu mať dve formy: stimulácia ekonomiky za účelom zvýšenia hospodárskej aktivity (môže znamenať negatívny dopad na rozpočet v krátkodobom horizonte) alebo korekcie príjmov a výdavkov rozpočtu za účelom tlmenia dopadov krízy na verejné financie (mobilizácia príjmov, škrtanie výdavkov).


Vláda sa rozhodla ísť cestou selektívnej stimulácie hospodárskych subjektov s výrazným negatívnym dopadom na hospodárenie štátu. Tieto opatrenia boli sprevádzané i plošným znižovaním výdavkov ministerstiev, čo malo tieto negatívne dopady do určitej miery tlmiť. Mobilizačným opatreniam v oblasti príjmov (nové či vyššie poplatky za služby, zvýšenie daní) či stimulácii ekonomiky prostredníctvom príjmovej stránky rozpočtu (znižovanie daní, odvodov) sa vláda až na zopár výnimiek (zvýšenie nezdaniteľného minima, zamestnanecká prémia) bráni.


Dá sa pomerne dlho diskutovať o tom, ktoré opatrenia akým spôsobom prispievajú k tlmeniu dopadov krízy, resp. k opätovnému oživeniu hospodárskeho rastu. Čo však takejto diskusii mimoriadne chýba sú aktuálne údaje o skutočnom a predpokladanom vývoji verejných financií. A práve tu je kameň úrazu. Celá debata o úpravách rozpočtu je totiž zasadená do akéhosi virtuálneho prostredia, v ktorom opozícia tlačí na okamžité prehodnotenie rozpočtu a koalícia ho odmieta ako unáhlené. Deje sa tak bez toho, aby boli na stole relevantné údaje.


Faktom je, že rozpočet (zákon o rozpočte) by nemal byť v priebehu roka menený často, najlepšie vôbec. Ak už sa má k jeho úprave pristúpiť, potom by mala byť urobená na základe dôkladnej analýzy a nie skôr ako po ukončení prvého polroka. V opačnom prípade môže rozpočet (hlavný ekonomický nástroj vlády) stratiť svoju dôveryhodnosť a stane sa len orientačným, čo povedie k jeho zmenám viackrát ročne. Takéto praktiky sú bežné v rozvojových krajinách.


Faktom ale tiež je, že situácia na Slovensku je v súčasnosti výnimočná, a to sa týka aj verejných financií. Vláda a osobitne minister financií však nerobia nič pre udržanie dôveryhodnosti rozpočtu. Na tento rok bol schválený rozpočet s vážnymi rizikami, východiská budúcoročného rozpočtu postrádajú pevnú makroekonomickú pôdu pod nohami a MF doposiaľ nepublikovalo žiadnu analýzu objektívne hodnotiacu dopady krízy a vládnych opatrení na vývoj verejných financií.


Otázka by preto nemala znieť kedy vláda prehodnotí rozpočet na tento rok, ale kedy sa začne vážne venovať kríze a jej dopadom na verejné financie. Na začiatok bude stačiť ak MF zverejní aktuálne a realistické očakávania vývoja ekonomiky a verejných financií na tento a budúce roky a otvorí diskusiu na túto tému.


Ján Marušinec


MESA10

25.4.2009