Priamy kontakt medzi vysokoškolskými študentmi z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska a Moldavska podnietil študentov k výmene myšlienok. Krátka esej nižšie ukazuje, čo si študenti myslia o európskej integrácii a reformných skúsenostiach vyšehradských krajín a o tom, ako súvisia s európskou cestou Moldavska.
Ukrajina
Názov: Veríte, že Moldavsko dokáže splniť kodanské kritériá a stať sa členom Európskej únie, alebo zostane iba partnerom EÚ? Aké je podľa vás opodstatnenie kodanských kritérií?
Autor: Eduard Koliada
Univerzita: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. The Faculty of Political Science and International Relations. 1. ročník
Každý, kto má občianstvo Európskej únie, má právo pracovať, študovať a cestovať po celom jej území. EÚ považuje ľudské právo na voľný pohyb za základné právo, ktoré nemožno obmedziť. V roku 1985 päť krajín EÚ (Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko) vytvorilo colnú úniu a dohodlo sa na zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Odvtedy sa tento priestor nazýva schengenský priestor, podľa malého mestečka v Luxembursku, kde sa konal slávnostný podpis. Postupne sa tento priestor rozšíril na všetky krajiny EÚ okrem Spojeného kráľovstva a Írska, ktoré mali vlastný názor na potrebu zachovať colné a hraničné bariéry. Island a Nórsko sa stali členmi Európskej únie, hoci ležia mimo nej. Podľa Schengenskej dohody na voľný vstup do ktorejkoľvek krajiny postačí mať víza do ktorejkoľvek z krajín, ktoré dokument podpísali.
Podľa mňa proces regionálnej a subregionálnej integrácie v Európe v súčasnosti núti krajiny, ktoré spolupracujú s Európskou úniou, rozvíjať nové koncepcie a prístupy k riešeniu problémov domácej a zahraničnej politiky.
Moldavsko má z hľadiska svojho sociálneho, politického, obchodného, hospodárskeho, administratívneho a kultúrneho rozvoja dôvody usilovať sa o vstup do EÚ. Za začiatok priameho a rozsiahleho vplyvu Európskej únie na štátnu správu Moldavska sa považuje rok 2008, keď bola po prvý raz vypracovaná „Správa o rozvoji“. Vďaka tomuto dokumentu a viacerým podobným, ktoré zahŕňali výročné správy o činnosti Moldavska v oblasti sociálneho rozvoja, uskutočnili úradníci EÚ dôkladný výskum organizácie a práce výkonných štruktúr Moldavskej republiky. Od roku 2010 sa správy o rozvoji postupne menili na nástroj monitorovania hlavných politických a hospodárskych procesov prebiehajúcich v krajine.
Pre všetkých kandidátov na vstup do EÚ, rovnako ako pre Moldavsko, závisí možnosť pripojiť sa k Únii od viacerých podmienok. Konkrétne, aby mohla ktorákoľvek európska krajina začať prístupové rokovania, musí splniť kodanské kritériá, ktorých hlavným cieľom je podporiť vyvážený a udržateľný hospodársky pokrok všetkých členov EÚ. Tieto kritériá, stanovené 21. – 22. júna 1993, zahŕňajú: – nadradenosť demokracie; – nadradenosť práva; – ochranu ľudských a menšinových práv; – existenciu fungujúceho trhového hospodárstva;
Domnievam sa, že Moldavsko dnes tieto kritériá spĺňa len v malej miere. Namiesto toho, aby politici Moldavska realizovali plán rozvoja demokratických inštitúcií a trhového hospodárstva, hovoria v súčasnosti o abstraktnej „európskej integrácii“, ktorá sama osebe takýto plán nahradiť nemôže. Navyše sa pod rúškom „európskej integrácie“ ľudia snažia predkladať veci, ktoré s ňou nemajú nič spoločné, napríklad neexistenciu hraníc či voľný obchod s EÚ.
Ako to vidím ja, Moldavsku môže byť umožnené zvýšiť vývoz svojich výrobkov, ale opäť – ide len o obchod, nie o európsku integráciu. Zlé je, že silné exportné krajiny Moldavsku nedovolia, aby s nimi súťažilo na rovnakej úrovni. Exportná produkcia Moldavska, orientovaná na predaj alkoholu a textilu, nebude schopná odolať tlaku ostatných konkurenčných krajín. Prebytok lacných výrobkov Moldavsku neumožňuje predávať jeho tovary.
Jednoducho povedané, Moldavsko v súčasnosti nespĺňa kodanské kritériá, čo je veľmi dôležité, pretože každá európska krajina by mala byť konkurencieschopná a spĺňať požiadavku nadradenosti demokracie a viacero ďalších kritérií, aby sa nezopakovala situácia, ktorá nastala v Grécku a Španielsku.
Na záver by som chcel povedať, že nikto nebráni občanom Moldavska ani jeho vláde budovať svoju krajinu tak, aby každý, kto ju príde navštíviť, mohol povedať: „Medzi Moldavskom a ostatnými krajinami EÚ nie je žiadny rozdiel“, aby ju nikto nemohol nazvať „málo rozvinutou krajinou“, aby v nej nebola korupcia, aby sa ľudia nebáli, čo sa môže stať zajtra, aby domáci kapitál a zahraniční investori mali pohodlné podmienky na prácu, aby každý rok vzniklo aspoň niekoľko nových tovární a podnikov, aby ľudia mohli plánovať svoju budúcnosť v Moldavsku namiesto toho, aby premýšľali, ako dostať svoje deti z krajiny.
Som študent z Ukrajiny a situácia v mojej domovskej krajine teraz vyzerá veľmi podobne, a preto môžem porovnať, ako ľudia žijú vo východnej a západnej časti Európy. Dúfam, že situácia, ktorá sa doteraz vytvorila, sa čoskoro zmení k lepšiemu. Pevne verím, že ľudia z každého kúta sveta by mali začať chápať nevyhnutnosť jednoty všetkých ľudí bez ohľadu na ich vek, farbu pleti, náboženstvo či etnickú príslušnosť. Všetko je možné, ak existuje silné želanie a vôľa ľudí!
Myslím si, že dosť dôležitá je aj vôľa politikov. Ak budú lídrami národa ľudia, ktorí majú záujem o skutočný rozvoj vlastnej krajiny, a nie tí, ktorí iba hovoria o „európskej integrácii“ a konajú v prospech iných, mocnejších štátov, potom bude samotná EÚ za prijatie Moldavska medzi svojich členov!