Priamy kontakt medzi vysokoškolskými študentmi z Česka, Maďarska, Poľska, Slovenska a Moldavska inšpiroval študentov k výmene myšlienok. Krátka esej nižšie ukazuje, čo študenti hovoria na tému európskej integrácie a reformných skúseností vyšehradských krajín a ako to súvisí s európskou cestou Moldavska.
Poľsko
Názov: Môžu byť skúsenosti krajín Vyšehradskej štvorky užitočné pre európsku integráciu Moldavska?
Autor: Jairo Molina Guerrero
Univerzita: Collegium Civitas, medzinárodné vzťahy, druhý ročník.
Je čoraz ťažšie prehliadať proeurópske hnutia, ktoré prekvitajú v bývalých regiónoch ruského vplyvu vo východnej Európe. Táto otázka nadobudla na význame v dôsledku obrovskej medzinárodnej pozornosti venovanej občianskej vojne na východe Ukrajiny, ktorá vyvoláva otázky, či Moldavsko nečaká podobný osud.
V súvislosti so súčasnou situáciou Štefan Füle, európsky komisár pre rozšírenie a európsku susedskú politiku, zdôraznil, že Moldavsku by sa mala poskytnúť perspektíva členstva vzhľadom na značný pokrok, ktorý za posledné štyri roky dosiahlo v približovaní sa k EÚ.
Transformačný index Bertelsmann Stiftung 2012 1 doteraz, po dvoch desaťročiach nezávislosti, označil Moldavsko za lídra z hľadiska demokratizácie, pokroku v reformách trhového hospodárstva a celkového súladu s európskym jadrom, stále však treba riešiť dôležité problémy. Moldavsko stále zaostáva za štandardmi EÚ a vykázalo len malé zlepšenie vo svojom indexe rozvoja 2, ekonomickej slobody 3 a jednoduchosti podnikania 4 (Rafał Sadowski, 2013), čo nás privádza k úvahe, ako by mohlo profitovať z užšej spolupráce s krajinami V4.
Cieľom tejto práce je analyzovať, ako by skúsenosti skupiny V4 mohli byť užitočné pre európsku integráciu Moldavska.
V prvej časti eseje preskúmame paralely medzi spoluprácou krajín V4 počas ich procesu integrácie do EÚ a Moldavskom, potom zdôrazníme, prečo by zoskupenie krajín, ako je skupina V4, bolo v rámci EÚ silným nástrojom, a na záver zhodnotíme možné prístupy k spolupráci medzi vyšehradskými krajinami a Moldavskom pri dosahovaní ich spoločných ašpirácií.
Paralely medzi vyšehradskými krajinami a Moldavskom
Poukazuje sa na podobnosti medzi Moldavskom a Slovenskom z roku 1998 (Vladimir Bilcik, 2001), keď koaličná vláda vedená slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom prijala súbor opatrení zameraných na prekonanie politických deficitov predchádzajúcej vlády.
Nič, Slobodník a Šimečka (2014) zdôrazňujú, aký dôležitý bol následný návrat Slovenska z medzinárodnej izolácie k takzvanému „oživeniu Vyšehradu“ v roku 1999 ako kľúč k začatiu procesu dobiehania susedov.
Skupina sa stala pre Slovensko spoločnou platformou (Lukac, Samson & Duleba, 2000), najmä na vzájomné konzultácie v technických otázkach a v politických rokovaniach so západnými partnermi. Bolo to kľúčové pre záverečnú fázu pred ukončením prístupových rokovaní s EÚ (Bilcik, Bruncko & Samson, 2000), ktoré ich priviedli k vstupu do EÚ a NATO v roku 2004.
Mnohonárodné platformy ako kľúč k integrácii do Európskej únie
Na základe týchto predpokladov môžeme pozorovať, ako regionálna spolupráca medzi krajinami, ktoré sa snažia vstúpiť do iného rozsiahleho spoločenstva, pomáha národným postupom mať solídnu stratégiu integračného procesu, vyhnúť sa situácii „niečoho, čím sme ešte neprešli“ a byť plne pripravené zvládnuť všetky požadované reformy, ktoré stanovujú medzinárodní aktéri, v tomto prípade EÚ (Theotaq Gjikoka, 2013).
Inherentný potenciál regionálnych mnohonárodných platforiem, aj takých obmedzených, ako je V4, spočíva v tom, ako spájajú váhu jednotlivých národných pozícií, aby presadzovali svoje záujmy a znásobovali svoj vplyv mimo vlastnej skupiny (Csaba Törő, 2011), čo je leitmotívom ich trvalej spolupráce v rámci Európskej únie.
Je všeobecne známe, aké zásadné boli postupy a poučenia, ktoré tieto krajiny získali počas zložitej demokratickej transformácie a následného procesu európskej integrácie, a že môžu prispieť k realizácii komplexnej reformnej agendy v Moldavsku (Dániel Bartha et al., 2014).
Prístupy k spolupráci
Krajiny V4 môžu na zanechanie svojej stopy v moldavskej integrácii využiť tri nástroje: finančnú pomoc, výmenu skúseností a spoločnú politickú podporu v EÚ (Anita Sobják, 2013), vyšehradské štáty však okrem projektov Medzinárodného vyšehradského fondu v Moldavsku, ktorých je výrazne menej než v iných regiónoch, nespolupracujú.
Skupina V4 by mala nielen presvedčiť EÚ, aby bola vo svojich ponukách ústretovejšia, tak aby sa moldavské ambície odrazili vo vyhláseniach predstaviteľov EÚ o budúcom vstupe (Dariusz Kałan, 2013), ale aj, a to je dôležitejšie, viac zapojiť Moldavsko do vyšehradskej spolupráce, čo môže byť prvým krokom k približovaniu sa k EÚ.
Celkovo možno zhrnúť, že členské štáty V4 a Vyšehradský fond by mali podporovať moldavské orgány pomocou politík zameraných na rozvoj ich demokratických inštitúcií, poskytovaním pomoci na modernizáciu ich hospodárstva a podporou moldavských orgánov v otázkach európskej integrácie a s ňou súvisiaceho reformného procesu.
Použitá literatúra:
Bartha, Dániel et al. (2014). Visegraid 4 Moldova. Central European Policy Institute
Bilcik, Vladimir. (2001) Can Slovakia Catch up? The Implications of EU Accession Talks a Year After the Helsinki Summit, Research Center of the Slovak Foreign Policy Association. DUPI Working Paper 2001/1.
Bilcik, Vladimir, Bruncko, Martin & Samson, Ivo. (2000) Integracia SR do EU, NATO a OECD, (Integrácia Slovenska do EÚ, NATO a OECD) Suhrnna sprava o stave spolocnosti, pp. 337-393.Bratislava: Institute for Public Affairs
Culeac, Petru, (2007). Contradictory Electoral Behavior and the Post-Soviet Party-System in Republic of Moldova, M.A., International Studies Program, August.
Füle, Štefan. (2012). Vyhlásenie európskeho komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku na Fóre EÚ – Moldavsko v Berlíne, Nemecko, 22.10.2012. http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-12-753_en.htm
Gjikoka, Theotaq (2013) Why Slovakia and VISEGRAD group countries, reached faster EU integration? University of New York Tirana
Kałan, Dariusz. (2013). East of Centre: Can the Visegrad Group Speak with One Voice on Eastern Policy? PISM Policy Paper no. 5 (53)
Lukac, Pavol, Samson, Ivo & Duleba, Alexander. (2000) “Visegradska spolupraca, regionalne iniciativy a vztahy SR so susednymi statmi,” (Vyšehradská spolupráca, regionálne iniciatívy a vzťahy SR so susednými štátmi) Suhrnna sprava o stave spolocnosti. pp. 367-393.Bratislava: Institute for Public Affairs.
Nič, Milan, Slobodník, Marek, and Šimečka, Michal (2014) Slovakia in the EU. An Unexpected Success Story. DGAPanalyse May 2014 Nº 6. Deutsche Gesellschaft für Auswärtige Politik e.V.
Sadowski, Rafał. (2013). Partnership in times of crisis challenges for the Eastern European countries’ integration with Europe. Point of View 36, Centre for Eastern Studies.
Sobják, Anita. (2013). Is Moldova Tired of Being the Success Story of the Eastern Partnership? Policy Paper No. 20 (68), July 2013. The Polish Institute of International Affairs.
Törő, Csaba. (2011). The place of Central European countries in the EU: the Visegrad dimension of their presence and activities. Ośrodek Myśli Politycznej.
Zelenická, Zuzana. (2009). The Visegrad Group and the EU – Balanced relationship between the Visegrad Group and the EU? Politické vedy. Roč. 12, č. 4, 2009. ISSN 1338 – 5623, s. 43 – 82.