Flash správa o monitoringu DSS a ich klientov v rámci projektu Podpora integrácie inštitucionalizovaných klientov do lokálnych komunít na príklade pilotného územia Banskobystrického kraja.

(Aktivita č.  3 uvedeného projektu)

Cieľom monitoringu bolo zmapovať inštitucionaalizovaných klientov vo vybraných Domovov sociálnych služieb (ďalej len DSS), ako aj aktuálny stav procesu DI vo vybraných DSS.

Pri výbere DSS do monitoringu sme (aj po konzultácii s partnerom projektu BBSK) zohľadnili:

• priority stanovené v Koncepcii rozvoja sociálnych služieb v BBSK na roky 2011-2017 a DI, najmä prioritu č. 3 – rozvoj nepobytových sociálnych služieb a v jej rámci opatrenie 3.1. akcentácia potreby nepobytových sociálnych služieb so zameraním sa na aktivitu 3.1.1 – analyzovať vyťaženosť a účelnosť pobytových zariadení sociálnych služieb pre jednotlivé sociálne skupiny občanov s cieľom nahradenia niektorých sociálnych služieb nepobytovými formami. Navrhnúť možnosti riešenie a realizovať ich;
• priority BBSK vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím;
  • bod č. 8 –  podpora vzniku a vytvárania nových kapacít zariadení podporovaného bývania, a to v mestách s existujúcou infraštruktúrou  umožňujúcou viesť v čo najväčšej miere samostatný život,  nie na perifériách miest prípadne v obciach, kde infraštruktúra potrebná pre občana so ZŤP zaostáva (doprava, dostupnosť lekárov, bánk, úradov a pod.), ako aj v dosahu potenciálnych zamestnávateľov, nie v areáloch domovov sociálnych služieb;
  • bod č. 10 – pokračovanie v začatom transformačnom procese, ktorý spočíva v odbornej príprave klientov a ich rodín pre prechod klientov už umiestnených v DSS do ZPB a prechod zo ZPB do samostatného života s podporou;
• uznesenie BBSK č. 350/2012 zo dňa 30.4.2012  o návrhu zámeru procesu DI;
• informácie o procesoch DI v podmienkach SR a BBSK (správa na web stránke BBSK).

Okrem uvedených dokumentov sme pri výbere DSS do monitoringu zohľadnili aj skutočnosť, že proces DI a s ním spojený rozvoj alternatívnych služieb je potrebné riešiť aj pre klientov v obciach.

Monitoring sme vykonali  v  dňoch 25.11 – 29.11. 2013 a navštívili sme nasledovné DSS:

Zdroj: Identifikačné listy DSS, ktoré boli súčasťou monitoringu

            * Banskobystrický samosprávny kraj (stav k 1. 8 .2013)

Legenda: AF=ambulantná forma, TP=týždenný pobyt, CP=celoročný pobyt, DP=denný pobyt, TSS=terénna sociálna služba, ŠZ=špecializované zariadenie, RS=rehabilitačné stredisko, ZPB=zariadenie podporovaného bývania

Pred samotným monitoringom sme zaslali všetkým DSS štruktúru zberu informácií, ako aj identifikačný list ( ďalej len IL) DSS so žiadosťou o jeho vyplnenie, ktorý bol zameraný na základné identifikačné údaje o DSS (ako napríklad forma pobytu, počet klientov s uvedením postihnutia a počet potenciálne integrovateľných klientov, pomenovanie ich pracovných  zručností, integračné faktory). Súčasťou IL boli tiež silné, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia vo vzťahu k DI a tiež informácie o personálnych podmienkach v DSS. IL nám slúžil ako podklad pri štruktúrovanom interview, ktorého otázky boli obsiahnuté v dokumente Štruktúra zberu informácií.

Monitoring bol rozdelený do dvoch základných častí:

–          štruktúrované interview – diskusia k vybraným okruhom a doplňujúcim otázkam (čas 90 min.);

–          prehliadka zariadenia a stretnutia s klientami (30 min.) .

Interview sa aktívne zúčastnilo 50 zamestnancov monitorovaných DSS. O serióznom záujme o proces DI vypovedá skutočnosť, že  išlo prevažne o riaditeľov zariadení, vedúcich stredísk, sociálnych pracovníkov a sociálnych rehabilitačných pracovníkov. Príležitosti prehliadnuť si zariadenia sme využili aj na neformálne rozhovory s klientmi.

Výsledky monitoringu budeme priebežne spracovávať. Výstupom bude  SWOT analýza a štatistické výstupy o klientoch, o zamestnancoch a o ďalších možnostiach pre integrovateľných inštitucionalizovaných klientov.  Tieto výstupy  budú podkladom pre ďalšiu fázu aktivity č. 3, a to mapovanie postojov aktérov DI, názorov a skúseností formou dotazníkového prieskumu o procese DI, o jeho aktuálnom stave, o jeho príprave,  informovanosti aktérov, ale aj o informovanosti  širšej verejnosti.

Súčasťou výstupu z tejto aktivity bude aj príloha s osobnými príbehmi z jednotlivých DSS. Veríme, že tieto príbehy poslúžia ako inšpirujúce príklady nielen pre ostatné  DSS, ktoré ešte nedospeli do štádia zapojiť sa do procesu DI, ale aj pre tvorcov legislatívy.

Predbežné zistenia:

• Všetci zamestnanci DSS, ktorých sme navštívili, boli pozitívne naklonení k procesu integrácie  klientov svojich zariadení do lokálnych komunít. Medzi jednotlivými klientmi však boli veľké rozdiely, ktoré by si v prípade ich integrácie vyžadovali väčšiu či menšiu mieru asistencie. Objavovali sa názory, že klientov s najťažšími zdravotnými postihmi a veľmi starých klientov nie je možné integrovať.
• V jednotlivých DSS bol evidentný proces transformácie, ktorý smeroval k snahám o rozvoj väčšej samostatnosti klientov a  ich voľnosti (napríklad možnosť samostatných vychádzok). Všetci zúčastnení poukazovali v tomto smere na veľké rozdiely medzi súčasným stavom a stavom v minulosti. Zaregistrovali sme predovšetkým zmenu prístupu ku klientovi, ktorý je založený na individuálnom prístupe a ktorý dostáva priestor na uplatnenie samostatnosti, slobody výberu činnosti, či aktivity, ktorá mu napomáha v rozvoji pre sebarealizáciu alebo získanie nových zručností nevyhnutných pre integráciu do miestnych komunít.
• Medzi jednotlivými DSS boli veľké rozdiely v prístupe ku svojim klientom, ako aj rozdiely v podmienkach kvality ich života. Prejavoval sa tu vplyv štruktúry klientov a ich diagnóz, prístupu a úsilia personálu, umiestnenia zariadení (ktoré mohli byť viac alebo menej izolované od komunity) a podobne.
• Len veľmi malý počet rodičov a príbuzných sa zaujíma o klientov umiestnených do DSS na celoročný pobyt. Ide o následok nezáujmu o príbuzných. Mnohí príbuzní tiež pochádzajú zo sociálne slabších rodín a je pre nich problematické doplácať úhrady za pobyt klientov, takže sa týmto platbám vyhýbajú, s čím súvisí aj ich vyhýbanie sa akémukoľvek kontaktu so zariadením. Zaznamenali sme aj príklady, keď rodičia zámerne zbavili svoje dieťa spôsobilosti na právne úkony a umiestnili dieťa do DSS z dôvodov ich finančného prospechu. Kým proces zbavenia spôsobilosti na právne úkony je v podmienkach SR pomerne jednoduchý, veľmi problematický je proces návratu, pretože „žiadny lekár nepôjde proti sebe“.
• Podmienky klientov v DSS poskytovaných ambulantnou a týždennou formou sa značne odlišovali od podmienok klientov v celoročnom pobyte. Pravidelný kontakt s ich rodinou a s prostredím komunity, odkiaľ pochádzajú, znamená aj väčšiu mieru integrácie.
• Nedostatočné ohodnotenie zamestnancov v sociálnej oblasti spôsobuje v prevažnej miere existenciu takmer 100 % ženských kolektívov. Najmä v zariadeniach, kde sú umiestňovaní muži s diagnózou schizofrénie a s poruchami správania, a teda v prostredí, kde dochádza aj k fyzickým útokom na personál, by bola prítomnosť mužov žiadúca z dôvodov bezpečnosti a lepšieho zvládania krízových stavov. Alarmujúce je, že aj v takomto prostredí sme sa viacnásobne stretli s čisto ženským kolektívom zamestnancov. Jedinou možnosťou v krízových situáciách bolo volať externú záchrannú službu.
• V mnohých prípadoch účastníci interview označovali za negatívnu skutočnosť zníženie počtu odborných pracovníkov (na počet klientov).

Medzi ďalšie negatívne skutočnosti je možné zaradiť:

• nedostatočnú kooperáciu medzi hlavnými aktérmi procesu DI, a to medzi miestnou a regionálnou samosprávou;
• absenciu osvety o procese medzi verejnosťou, ale aj medzi rodičmi klientov. Najmä u rodičov sa prejavuje obava z pocesu DI, pretože majú zafixovaný ochranársky prístup v inštitúciách;
• negatívne skúsenosti  nedávnej centralizácie niektorých činností v zariadeniach (ako napríklad činnosť stravovania, kde sme sa stretli so zrušením kuchyne a nahradzovaním dovozu, čo negatívne vplývalo na možnosti aktivít klientov);
• absenciu možností vzdelávania, ktoré vy viedli k novým možnostiam prípravy k procesu DI tak zamestnancov, ako aj klientov;
• existenciu silných neprimeraných sociálnych väzieb medzi zamestnancami a klientaami v zariadeniach s celoročnými pobytmi spojenú s ich podceňovaním.

Mnohí vedúcich pracovníkov vyslovovali otázky typu „kto celú reformu procesu DI zaplatí“.

Zo štruktúrovaných interview vyplynuli aj problémy zapojenia do prípravného procesu DI nízkeho počtu subjektov participujúcich na procese DI.

Medzi zistené pozitívne skutočnosti patria aj:

• individuálne prístupy niektorých zariadení, ktorých výstupom sú názorne spracované pomôcky, či programy pre prípravu klientov na proces DI (podporované bývanie, získavanie sebaobslužných zručností);
• všetci klienti  v monitorovaných zariadeniach až na jedno zariadenie majú spracované individuáolne plány rozvoja (ďalej len IPR). Pri ich tvorbe spolupracujú v mnohých prípadoch aj s rodičmi a s príslušnými odbornými zamestnancami, ale najmä s klientmi;
• zlepšenie podmienok pre vytváranie nových sociálnych väzieb mimo zariadení, ale aj pre vytváranie nových terapeutických činností;
• poukázanie na časť procesu transformácie, v ktorej sa v minulosti humanizovaali podmienky pre klientov, hlavne v oblasti bývania;
• uplatňovanie dobrovoľníckej práce v spolupráci s UPSVaR;
• existencia tréningových domov, v ktorých sa klienti pripravujú a osvojujú si zručnosti potrebné na samostatnosť v podporovanom bývaní;
• zmiernenie predsudkov obyvateľov a rodičov klientov pri prvom stretnutí s informáciami o procese DI;
• zástupcovia – zamestnanci špecializovaných zariadení, najmä rehabilitačných s denným pobytom a ambulantnou formou poukazovali na výbornú spoluprácu s rodičmi;
• príklady dobrej praxe – odmena za prácu, či činnosť v zariadeniach, zavedenie „miestnej meny“ pre motiváciu klientov;

Zamestnanci DSS celkovo hodnotili zmeny za posledných päť rokov vo svojich zariadeniach veľmi pozitívne najmä z hľadiska zavedenia nového režimu- individuálneho prístupu ku klientovi. Vysoko vyzdvihli aj  príchod mladých kreatívnych pracovníkov. Zo strany klientov sa ozývali hlasy o spokojnosti s novými možnosťami sa vyjadrovať k zostavovaniu IPR a rozprávali o túžbach navštíviť svoje rodné obce, rodiny, priateľov, čo im je v istých možnostiach umožnené.

Naše poďakovanie za pomoc pri organizovaní a realizácii monitoringu patrí vedúcemu odboru sociálnych politík Banskobystrického kraja PhDr. Pavlovi Červienkovi, vedúcej oddelenia Mgr. Tatiane Králikovej a všetkým riaditeľom, riaditeľkám, vedúcim strediskám, pracovníkom, ako aj  klientom  monitorovaných DSS za spoluprácu a veľmi inšpirujúce  stretnutia, na ktorých odznelo veľa informácií, nápomocných pri ďalšej realizácii projektu.

Bratislava, 11. 12. 2013

Správu spracovali:
Oľga Reptová, koordinátorka a expertka projektu
Martin Valentovič, expert projektu

Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien.

Výstupy v médiách:

Obecné noviny 1-2/2014, 7. január 2014, str. 13: Predbežné výsledky monitoringu DSS a ich klientov v rámci projektu Podpora integrácie inštitucionalizovaných klientov do lokálnych komunít na príklade pilotného územia BBSK